O najstaršiu chronológiu egyptských dejín sa pokúsil už v 4. storočí pred Kr. egyptský kňaz a historik Manehto. V svojom diele Aigyptiaka uvádza faraónov rozdelených do 31 dynastií. Tento spôsob delenia používajú egyptológovia aj dnes. Moderná egyptská chronológia sa opiera aj o ďalšie dobové záznamy, hlavne o Turínsky a Abydoský zoznam kráľov, ktoré uvádzajú mená a roky panovania historických a mytologických vládcov starého Egypta. V súčasnosti využíva i ďalšie metódy, napríklad datovanie pomocou peľových zŕn alebo synchronizáciou so záznamami iných kultúr.
Samotní Egypťania nepoužívali jednotné datovanie, ale určovali rok len podľa postupnosti vlád panovníkov. To spolu s chýbajúcimi dokladmi z niektorých historických období spôsobuje, že sa egyptológovia rôznia v určovaní rokov vlády jednotlivých panovníkov. Pri najstarších dejinách Egypta tak vzniká rozdiel medzi odlišnými chronológiami aj viac ako 300 rokov.
V staroegyptských dejinách rozlišujeme nasledovné historické obdobia:
- Preddynastické obdobie (približne 4500 – 2900 pred Kr.): 0. dynastia;
- Ranodynastické obdobie (približne 2900 – 2545 pred Kr.): 1. a 2. dynastia;
- Stará ríša (približne 2590 – 2118 pred Kr.): 3. – 8. dynastia;
- Prvé prechodné obdobie (približne 2118 – 1980 pred Kr.): 9. a 10. dynastia;
- Stredná ríša (približne 1980 – 1760 pred Kr.): 11. a 12. dynastia;
- Druhé prechodné obdobie (približne 1759 – 1539 pred Kr.): 13. – 17. dynastia, z toho 15. a 16. hyksóska;
- Nová ríša (približne 1539 – 1077 pred Kr.): 18. – 20. dynastia;
- Tretie prechodné obdobie (približne 1079 – 723 pred Kr.): 21. – 24. dynastia;
- Neskoré obdobie (722 – 332 pred Kr.): 25. – 31. dynastia, z toho 27. a 31. perzská.
- Ptolemaiovské obdobie (332 – 30 pred Kr.): „32.“ grécka dynastia;
- Rímske obdobie (30 pred Kr. – 395 po Kr.);
- Byzantské obdobie (395 – 641 po Kr.).
Níl bol životodarným zdrojom dlhé obdobie ľudských dejín. Úrodné záplavové územie rieky umožňovalo rozvinúť ekonomiku roľníckych osád a aj zložitejšiu centralizovanú spoločnosť, ktorá sa v dejinách stala základom ľudskej civilizácie. Moderní kočovní zberači a lovci začali žiť v nílskom údolí koncom stredného pleistocénu, niekedy pred 120 tisíc rokmi. Arídne podnebie severnej Afriky sa zmenilo v neskorom paleolite na horúcejšie a suchšie, čo donútilo obyvateľov sústrediť sa v nílskom údolí pozdĺž brehov rieky.